Kontakt

V zmysle nariadenia EP a R (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín, pri preberaní surovín (potravín) nesmie prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania prijať suroviny alebo akýkoľvek iný materiál používaný pri spracovaní výrobkov, ak možno očakávať, že sú kontaminované parazitmi, patogénnymi mikroorganizmami alebo toxickými, rozkladnými a cudzími látkami do takej miery, že aj po tom, keď prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania uplatní bežné postupy triedenia, prípravy alebo spracovania, by boli konečné výrobky nevhodné na ľudskú spotrebu (príloha II, kapitola IX bod 1 uvedeného nariadenia.

Konzumácia ovocia a zeleniny prinesených z domu v  škole nie je povolená, nakoľko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. musí prevádzkovateľ v zariadeniach pre deti a mládež zabezpečiť, aby sa do školského stravovacieho zariadenia žiakom a deťom individuálne nedonášala strava, okrem žiakov a detí, pri ktorých sa podľa posúdenia lekára vyžaduje osobitné stravovanie

Políčka na pestovanie malých množstiev poľnohospodárskych produktov pri materských školách legislatíva nezakazuje. V prípade konzumácie takýchto produktov nie je povinnosť uplatňovať požiadavky nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam. Pokiaľ ide o registráciu pestovateľov na pobočkách Štátnej potravinárskej a veterinárnej správy, táto sa týka iba pestovateľov, ktorí svoju produkciu ponúkajú ďalej iným zariadeniam.

Pitný režim, ktorý je súčasťou podávaných jedál (v rámci desiaty, obeda, olovrantu), plne zabezpečujú osoby, ktoré sa môžu preukázať odbornou a zdravotnou spôsobilosťou bez ohľadu na ich pracovné zaradenie.

Vo vyhláške MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia je uvedené, že vykurovacia sústava a druh vykurovacích telies musia byť riešené tak, aby povrchová teplota vykurovacích telies neohrozila zdravie detí (§ 3 ods. 20 písm. d) vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. ) a že teplota nekrytých vykurovacích telies umiestnených v oblasti možného pohybu ľudí nesmie prekročiť 110 stupňov C. Nekryté vykurovacie telesá s vyššou teplotou musia byť umiestnené vo výške nad tri metre od podlahy (§ 2 ods. 22).

Legislatíva na úseku verejného zdravotníctva neupravuje konkrétne typy krytín podláv v triede, resp. v spálni. Je však potrebné, aby boli dodržané podmienky teploty podlahy, uvedené Príloha č. 2 k vyhláške č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia – „Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vetranie“

Áno môže. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež v § 2 ods. 2 upravuje, že v materskej škole musí byť na 1 dieťa najmenej 2,5 m2 trávnatej plochy. Ide o minimálnu požiadavku. V prípade, že je trávnatá plocha väčšia a zasahuje aj do detského ihriska, nie je to z hľadiska ochrany verejného zdravia detí problém.

Áno môže. Žiadny právny predpis to nezakazuje.

Povinnosť inštalovať výlevku v sociálnom zariadení materskej školy nie je legislatívne daná. Z odborného hľadiska je však potrebné na tento účel využiť buď výlevku mimo sociálneho zariadenia, určeného deťom, alebo toaletu pedagogických zamestnancov.

V prípade zdravotného znevýhodnenia dieťaťa v zmysle nárokov na osobitné stravovanie, je v zmysle § 8 ods. 3 písm. b/ stanovená povinnosť prevádzkovateľa vyžadovať posúdenie lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast, alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore o zdravotnom stave dieťaťa.

Požiadavky na osvetlenie aj materských škôl sú ustanovené v § 4 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia a tiež v prílohe č. 3 k tejto vyhláške.

O posúdenie toho, či príslušné zariadenie (okrem školského účelového zariadenia, ktorým je aj škola v prírode) spĺňa požiadavky na zariadenie, ktoré môže zabezpečovať zotavovacie podujatia, akým je aj škola v prírode, ako aktivita žiada príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva škola, vysielajúca deti/žiakov do školy v prírode.

Protihlukové steny nie sú povinnou súčasťou areálov školy. Pri objektivizácii hladín hluku je potrebné vychádzať z vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v § 4 ods. 2 je uvedené: „V ochrannom hlukovom pásme vyhlásenom podľa osobitného predpisu platia vo vonkajšom prostredí podmienky a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku uvedené v záväznom stanovisku vydanom príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.“ – pričom osobitným predpisom je § 32 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. v prílohe osobitne charakterizuje aj priestor pred oknami 6 chránených miestností školských budov ako chránené územie s presne stanovenými prípustnými hodnotami hluku z jednotlivých druhov dopravy (osobitne cez deň, večer a v noci)

z pracovného seminára „Školy a školské zariadenia – normy a procedúry spojené so zriaďovaním a prevádzkou“, organizovaného Ministerstvom školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky konaného 27. august 2015 v EkoIuvente, Búdková 2, Bratislava Cieľom pracovného seminára bolo prediskutovať a zjednotiť problematiku procedúr a noriem, ktoré súvisia so zriaďovaním a prevádzkou materských škôl a zariadení školského stravovania z pohľadu „školských“ a „zdravotníckych“ právnych predpisov.

Podľa § 2 vyhlášky MZ SR č. 521/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na pieskoviská prevádzkovateľ pieskovisko čistí, prekopáva, prehrabáva a polieva pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Na účely tejto vyhlášky sa sezónou rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra kalendárneho roka. V žiadnom právnom predpise nie je explicitne uvedené, že obruba pieskoviska musí byť napr. z dreva alebo tvrdeného plastu. Dôležité je, aby bola obruba pieskoviska nepoškodená, celistvá.

Súčasní výrobcovia ponúkajú buď veľmi maličké toalety, alebo klasické (rôznych veľkostí, nie špecificky určené pre deti predškolského veku). Žiaden právny predpis na úseku verejného zdravotníctva neustanovuje konkrétnu výšku toaliet detí. Výška toaliet by mala byť prispôsobená veku a výške detí v zariadení.

Povinnosť deliacich priečok medzi detskými záchodovými misami je upravená v § 5 ods. 1 vyhlášky MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. V záujme zachovania intimity detí patria deliace panely medzi toaletami k štandardnému vybaveniu sociálnych zariadení pre deti. Nie sú až tak cenovo náročné, suma za jeden panel je cca 50 €.

Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež stanovuje v § 3 ods. 2 priestorové požiadavky na jedno ležadlo na spanie, kde musí byť vyčlenených najmenej 1,7m2 . Pokiaľ ide o rozostupy medzi ležadlami, legislatíva ich taxatívne neurčuje. Z hľadiska prevencie najmä parazitárnych ochorení pedikulóza, svrab a pod.) je vhodné dodržiavať najmenej 0,5 m rozostupy medzi ležadlami.

Prevádzkovateľ materskej školy je povinný vybaviť zariadenia iba takým nábytkom, ktorý je po technickej stránke bezpečný a po fyziologickej stránke vyhovuje svojmu účelu. Z tohto dôvodu musí prevádzkovateľ vedieť predložiť orgánu verejného zdravotníctva na požiadanie pri výkone štátneho zdravotného dozoru certifikát, prípadne vyhlásenie o zhode výrobku v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V mnohých materských školách sú „modré umelohmotné detské ležadlá s veľmi nestabilnou ležiacou plochou“, ktoré sa prehýnajú, deti počas odpočinku v nich ležia ako v hojdacej sieti.

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje pojem „zdravá výživa“ ako výživu, vytváranú optimálnym zabezpečením fyziologických požiadaviek organizmu v daných životných a pracovných podmienkach na základe vedeckých poznatkov, odporúčaných výživových dávok a poznatkov WHO. Z uvedeného je zrejmé, že túto požiadavku je možné dodržať iba podávaním pestrej zmiešanej stravy, pričom toto kritérium vegetariánska ani vegánska strava v žiadnom prípade nespĺňa.

V prípade, že kuchyňa spĺňa všetky dispozičné, technické a hygienické požiadavky, vrátane zabezpečenia systému HACCP, je možné v takejto kuchyni pripravovať stravu, ktorá musí vychádzať z materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie. Zariadenie, ktoré nie je v sieti škôl a školských zariadení nemôže byť poberateľom dotácií na stravovanie detí z rozpočtu samosprávy.

Učiteľky materských škôl už zdravotnú spôsobilosť nepreukazujú zdravotným preukazom, ako to bolo kedysi. Od roku 2009 ju preukazujú v súlade a spôsobom, ako je ustanovené v § 10 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kontrola procesov v školskej jedálni nepatrí do pracovnej náplne riaditeľky materskej školy bez ohľadu na to, či má zdravotný preukaz pokiaľ ide o procesy výroby jedál. Uvedené patrí do pôsobnosti vedúcej zariadenia školského stravovania a orgánov verejného zdravotníctva.

Nie, o tejto zmene sa neuvažuje, pretože všetci zamestnanci zariadení školského stravovania (školských jedální, aj výdajných školských jedální) prichádzajú do priameho kontaktu s potravinami na prípravu jedál a preto sú povinné absolvovať preskúšanie ich odbornej spôsobilosti na manipuláciu s potravinami.